Oľga Bleyová, Against the Odds, Early 1970s, Exclusive FOG Edition 2025, 1/5 (+1AP), Archival Pigment PrintOľga Bleyová, Poems on a Dream and Sad Pleasures VIII., 1970, Unique Vintage Print, 19,5 x 30 cm, Gelatin Silver PrintPoster / Oľga Bleyová, Poems on a Dream and Sad Pleasures V., 1970, Unique Vintage Print, 19,5 x 30 cm, Gelatin Silver Print

Sny majú moc formovať našu víziu budúcnosti, no zároveň zostávajú krehké. Výstava reflektuje cestu od idealizovaného pohľadu na život k jeho nepredvídateľnej transformácii. „Smutné rozkoše“, druhá umelecká prezentácia Oľgy Bleyovej v galérii FOG, sa uvádza súbežne s predpremiérovým premietaním nového dokumentu s rovnakým názvom. Film režiséra Lukáša Víznera, vytvorený v spolupráci s galériou, sa ponára do hĺbky odkazu priekopníčky slovenskej fotografie 20. storočia.

Oľga Bleyová (1930 – 2019) je známa predovšetkým svojím vysoko kontrastným, sochárskym prístupom k forme a snahou o technologické inovácie. Fotografiu vnímala ako prostriedok vrstvenia vizuálnych prvkov, pričom často nevedomky zanechávala osobné stopy. Ťažiskom aktuálnej výstavy je séria fotografií z roku 1970, vytvorená pre zbierku poézie „Básne o sne a smutné rozkoše“. Tieto snímky zachytávajú prchavé momenty, v ktorých sa hmotný svet prelína s predstavivosťou, rozjímaním a túžbou. Opakujúca sa podobizeň umelkyne ako mladej nevesty v svadobných šatách, vyobrazená na inštalácii vankúšov, umocňuje snovú atmosféru expozície. 

Pri prechádzaní priestorom sledujeme, ako pocit anticipácie dosahuje zlomový bod – oltár troch Madon, kde sa očakávania stretávajú s prežitými skúsenosťami. Naľavo sa nachádza grafika Madony od Pavla Bleya, napravo fotografia Oľgy Bleyovej. Tieto bočné panely vytvárajú vyvážený vizuálny dialóg, pripomínajúci štruktúru náboženského triptychu. Situovaná uprostred je fotografia zo skorých 70. rokov od Oľgy Bleyovej, dokumentujúca rozbitý odliatok plastiky Madony od Majstra Pavla z Levoče. Tento centrálny obraz je miestom narušenia rovnováhy, zobrazuje roztrieštený vzťah, nesúci stopy domáceho násilia. Oltárne tablo ako svedok začiatku aj konca manželstva nie je len spojením umeleckých vízií, ale odhaľuje aj emocionálne trhliny a pretrvávajúce napätie v osobnom a tvorivom zväzku manželov.

„Smutné rozkoše“ prechod od idealizmu k dezilúzii len nepozorujú, ale priamo ho inscenujú. Prostredníctvom prepojenia umeleckej a dokumentárnej fotografie, spolu s fragmentmi inštalácie, výstava skúma krehkú hranicu medzi snami a realitou, ako aj medzi očakávaniami a sklamaním. Myšlienka konceptu sa rozvíja ako odraz života umelkyne, formovaného osobnými históriami, s vláknami intímnych príbehov votkanými do jej diel.